Návod na Maďarov - pokračovanie (časť 4.)

Autor: Orsolya Véghová | 10.10.2017 o 17:51 | Karma článku: 6,32 | Prečítané:  1540x

predchádzajúcej časti som písala o 5 motívoch, stereotypoch a presvedčeniach, ktoré sú prítomné v našej spoločnosti vo vzťahu k maďarskej menšine („Ty si iná ako ostatní „nemtuda“ Maďari.“ , „Je dôležité sa naučiť po slovensky!)

Ďalšie motívy a vety zo zoznamu viet, ktoré odporúčam nehovoriť Maďarom:

6.   „Viete čo ma irituje na Maďaroch? Že to čo je pre nich najdôležitejšie, je stále byť Maďarom.“  Toto som si vypočula v rámci neurologického vyšetrenia. (Ach, opäť to zdravotníctvo, kde je lekár voči mne v mocenskej pozícii.) Nuž, povedal to drsne, ale celkom vystihol ten interkulturálny rozdiel medzi Maďarmi a Slovákmi. Keď porovnáte tieto dva národy podľa Hofstedových kritérií porovnávania kultúr, zistíte, že Maďari a Slováci sú si veľmi podobní. Maďari však majú v sebe silnejší individualizmus. V rámci tejto interkulturálnej dimenzie sa porovnáva, či daný národ oceňuje individualizmus alebo prispôsobenie sa. Pred veľa rokmi som naozaj chcela pochopiť, prečo je prítomné také výrazné nepochopenie a nesúhlas zo strany Slovákov v takej (pre mňa) kľúčovej veci ako návšteva školy s vyučovacím jazykom maďarským. Ja som si to uzavrela v sebe, že dôvodom je tento kultúrny rozdiel.

 

7.       „Na výške/vojne sme mali takých „nemtuda“ Maďarov..., bolo to hrozné.“ – Poznám tie príbehy aj z druhej strany. „Prvý rok na univerzite v Bratislave bol ťažký, moja slovenčina bola slabá – išiel som do mesta z našej malej maďarsky hovoriacej dediny. Trvalo mi dva roky, kým sa to zlepšilo.“ Snívam o tom, že generácia našich detí už toto nezažije.  

Viacjazyčné fungovanie má svoje pravidlá a vyžaduje si veľa vloženej energie. Dôležitá je dobrá metodika v školách a veľa interakcií so skutočným jazykom. Kľúčová je aj veľká trpezlivosť na strane toho, s kým ten jazyk trénujeme. Tí, či majú anglický jazyk ako materinský jazyk by o tom mohli rozprávať úsmevné príbehy – oni majú veľa skúsenosti s tým, keď konverzujú s ľuďmi, ktorí angličtinu ovládajú na rôznych úrovniach.

Kým sa môj sen tu na Slovensku stane realitou, prosím konverzujte s týmito spolužiakmi, neopravujte ich a podporte ich. Nesúďte ich. Osvojiť si jazyk na úrovni materinského jazyka je dlhodobý a náročný proces. A pre tie deti a rodiny to je úžasná vec, študovať na univerzite. Možno je to prvý človek z danej rodiny.

 

8.      „Keď som bol v obchode v XY meste/obci, v obchode som sa nedohovoril po slovensky.“ – Skúste si spomenúť na seba, keď ste v nejakom jazyku boli niekde na úrovni A2, alebo B1 – a bolo pre vás ťažké prehovoriť alebo ste sa úplne hanbili rozprávať. Tipujem, že by mohlo pomôcť pomaly zopakovať požiadavku.

 

9.      „Máte túžbu odtrhnúť sa a pripojiť sa k Maďarsku.“ – Vnímam túto obavu v našej spoločnosti, aj keď pomenovať to takto priamo je skoro tabu. Celý život sa pohybujem v rámci maďarskej komunity na Slovensku. A môžem povedať, že nemá separatistické ciele. Pripúšťam, že existujú extrémne názory, ako v každej skupine. Viem s istotou povedať, že maďarská komunita túži predovšetkým mať dobrú životnú úroveň, bezpečie, slušnú prácu a ohodnotenie, budúcnosť pre svoje deti a predovšetkým pokoj od útokov a politického zneužívania celej tejto situácie. Nedávno som sa rozprávala s jedným Škótom, ktorý vyvíja aktivity podporujúce na odtrhnutie Škótska od Británie. Bola to pre mňa nová skúsenosť stretnúť „živého“ separatistu a v duchu som sa potešila, že u nás to je inak.  

 

10.      „Koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj.“ – Toto som našťastie vo forme odkazu maďarskej menšine počula len raz. Živo si na to spomínam, lebo to odznelo v televíznych správach komerčnej televízie. V úvode som mala potrebu vyjadriť, že Slovensko je moja vlasť. Prišlo by mi však trápne, keby som niekomu musela dokazovať, že pracujem, platím dane, robím dobrovoľnú prácu na podporu tejto krajiny a žijem v domnienke, že mám vlastný chlieb.

+1 „Veď sa tu máte dobre. Čo sa sťažujete stále. Čo by ste ešte chceli?“ – Naozaj si vážim, že žijem v demokracii, a v krajine ktorá garantuje práva národnostným menšinám. Na druhej strane, predsudky existujú veľmi primitívne, ale aj skryté a nevedomé. Čo sa týka tej prvej kategórie, tam je výrazný posun k lepšiemu. Je úžasné, že už desaťročia som nepočula kričať „Maďari za Dunaj.“ Facebookovská stránka s takýmto názvom bola pred rokom zakázaná na podnet používateľa. Bol to môj syn András. Ten chlapček, ktorý kedysi dávno po maďarsky nariekal v ordinácii (písala som o tom v 1. časti môjho blogu). Mal vtedy 4 roky. Teraz má 17 rokov a 183 cm. Rozpráva plynule piatimi jazykmi. Vrátane slovenčiny. Viacjazyčnosť nie je zadarmo. Možno sa mu stane, že v slovenčine chvíľku hľadá ten správny výraz . Možno aj urobí drobnú chybu v skloňovaní. A verím, že táto krajina potrebuje mladých ľudí, ako je on.

Môj otec mi hovorieval v detstve: „Narodila si sa do úžasnej doby. Môže sa z teba stať čokoľvek. S jedinou výnimkou. Ako Maďarka nemôžeš byť premiérom, ani prezidentom.“ Som vyrovnaná s týmito limitmi. Optimisticky však snívam o úspešnom Slovensku, ktoré je plnohodnotným partnerom aj pre najúspešnejšie krajiny sveta. Snívam o Slovensku, kde občania neplytvajú svoju drahocennú energiu na pasívno-agresívnu dynamiku navzájom.  Snívam o krajine, kde príslušníci menšiny sa cítia byť akceptovaní a nie sú v obrannom móde.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Chceli ju dať zabiť: Polícia mi oznámila, že za mňa vypísali 20 miliónov korún

Polícia zatkla bývalého šéfa Markízy Pavla Ruska.

KOMENTÁRE

Rusko: Keď úspešných mužov dobiehajú staré hriechy

Môžeme podozrenie polície nazvať odôvodneným?

DOMOV

Polícia zatkla bývalého šéfa Markízy Pavla Ruska

V roku 1997 si Rusko údajne objednal vraždu.


Už ste čítali?